Rieky

Na Slovensku je možné komerčne splavovať len niektoré rieky a umelé kanály. Medzi splavované rieky patrí Váh (hlavne v okolí Liptovského Hrádku a Strečna), Dunajec, Orava a Hron. Najznámejšia slovenská rieka, na ktorej sa robí rafting primárne pre skúsených rafterov, je rieka Belá na Liptove.

Malý Dunaj a jeho okolie ponúka mnoho možností na trávenie voľného času. Mestá a obce v okolí majú viacero zaujímavostí. Spomenúť treba napr. kaštiele a parky v Malinove a Tomášove, výborné reštaurácie ponúkajúce miestne rybie špeciality napr. V Zálesí, Jelke či Jahodnei (Albarégia) alebo jedinečné pamiatky ľudového staviteľstva, ktoré sú reprezentované vodnými mlynmi. Obľúbené je aj termálne kúpalisko v Topoľnikoch. Samotná rieka ponúka výborné možnosti rybárčenia. Medzi nezabudnuteľné zážitky patrí splav Malého Dunaja.

Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa stáča na juh a smeruje ku Komárnu, kde ústi do Dunaja. Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová. V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami. Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.

Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského potoka a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 m n. m.. Tečie popri Podbanskom, prijíma Kamenistý potok a potok Dovalovec, Račkovú a popri dedinách Pribylina, Vavrišovo, Dovalovo a Liptovský Peter smeruje paralelne s cestou do Liptovského Hrádku, kde ústi v nadmorskej výške 629 m n. m. do Váhu v lokalite zvanej Úšusty.

Dunaj (nem. Donau, chorv. Dunav, maď. Duna, srb. a bulh. Дунав, rum. Dunărea) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.

Morava (nem. March) je rieka v Česku, Rakúsku a na Slovensku. Pramení v okrese Ústí nad Orlicí na severnej Morave, na južnom svahu Králického Sněžníka v nadmorskej výške 1 380 m n. m.. Na dolnom toku tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom v celkovej dĺžke 114 km. Na území Bratislavy, priamo pod hradom Devín, sa ľavostranne vlieva do Dunaja. Rieka Morava ponúka ideálne možnosti pre turistov, ktorí obľubujú splavovanie. Odporúčaným úsekom je trasa Brodské – Devín. Splav treba začať za kamennou prehrádzkou pri Brodskom, ktorá je nesplavná. Na brehu je možnosť bivakovania. Po podplávaní starého a nového, dialničného mosta sa otvára typický ráz rieky. Orientácia je počas väčšiny splavu dosť limitovaná, nakoľko sa v bezprostrednej blízkosti nachádza iba málo obcí (Záhorská Ves, Vysoká pri Morave...). Dôležitým orientačným miestom je vtok rieky Dyje, ktorá priteká z pravej strany a vytvára trojhraničný bod Slovensko – Česko – Rakúsko. Až potiaľto Morava tvorila hranicu medzi Slovenskom a Českom, odtiaľto až po vtok do Dunaja hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom.